Ženy v ecommerce: Kateřina Fišerová

Formovala ju škola

Školské roky trávila skôr s chlapcami a na strednej bola najlepšou kamarátkou triednej hviezdy. Katkin čas vyniknúť však rozhodne prišiel, aj keď to nie je typická story ako z filmov. Hrdinstvo sa jej príbehom ťahá ako neviditeľná niť, od šikovného záškoláctva (urobila chybu vo výbere školy a miesto výučby chodila sedieť pred riaditeľňu vysnívaného hudobno-výtvarného gymnázia) po prvý pracovný pohovor. Noc pred pohovorom prechádzala internetové stránky a načítala si, čo je SEO a PPC. „Z rešerše vyplynul aj článok nie príliš lichotivo hovoriaci o ich vtedajšom šéfovi. Tak som to na pohovore povedala a pýtala sa, čo s tým chcú robiť. Vzali ma.“

Premena role na tú, ktorá vedie, bola o to prirodzenejšia o čo bola pomalšia. Nasledovalo niekoľko rokov na voľnej nohe a plynulý presun do SmartEmailingu. Tu sa z úlohy mediátora, ktorý rýchlo chápe šéfove vízie a dokáže ich ľudsky preložiť zamestnancom, sa stala počas náročného obdobia prirodzenou hovorkyňou celého tímu. „Šéf zrazu nebol a ja som zistila, že smer vychádza zo mňa,” opisuje dôležité a-ha, také to, čo človek vidí hlavne spätne. Firmu nakoniec od pôvodného zakladateľa odkúpili v siedmich kľúčových zamestnancoch. Medzi nimi bola aj Katka a jej dlhoročný partner, architekt kódu Martin Strouhal. To znamenalo pre SmartEmailing zaslúžený nádych. Odkúpenie podielu zamestnancami nebol len formálnym míľnikom.

„Uvedomili sme si svoju hodnotu a povolili si variant, že nemusíme jedného majoritného vlastníka vymeniť za druhého. Odvtedy sme prestali hľadať investora a začali hľadať prostriedky u nás samých a v rodinách. Energia, ktorú to spustilo bola neskutočná a nálada pretrváva v tíme dodnes.”

Bratia ju občas vymenili za pivo 

„Dúfam, že sa moje detstvo nijako neodráža v tom, čo dnes robím. (smiech) Bola som hrozne nápaditá a mala tendenciu k svojim nápadom strhávať aj ostatných. Napríklad som si vypožičala mamkinu šperkovničku a zakopala ju na pieskovisku. Deťom som potom tvrdila, že som našla mapu na poklad a išli sme ho hľadať. Alebo som všetkým nahovorila, že pani v lese je Terminátor a oni ju šli stopovať. S bratrancom som vyrezávala zbrane z dreva a potom behala ako Xena, ale s guľometom. Vyrastala som s dvoma staršími bratmi, ktorí ma so sebou všade brali a občas vymenili za pivo alebo kolobežku.“

„V živote sa mi vždy páčilo, keď mi niekto povedal, že mi niečo nejde. Bol to spúšťač ako ukázať, že ide. Začalo to sedením pred riaditeľnou...“

Celý rozhovor nájdete v knihe Ženy v e-commerce: